Čo bolo a už nie je

Autor: Michal Lulák | 5.7.2014 o 23:02 | (upravené 6.7.2014 o 14:16) Karma článku: 2,11 | Prečítané:  133x

Sadol som si na lavičku a riekol príbeh mestu,
že to čo bolo včera rutinou je dnes už iba spomienka,
tak ako osud spoji tak aj rozdvojil nám cestu,
kráčame každý sám tak šťastné kroky Boženka.

Bol som aj v prírode tak sadol som na pník,
a slzy povedali spevavým vtákom,
že teplé lúče čo hriali všedné dni,
vystriedali húfy mrakov.

Avšak aj keď sa cítim taký prázdny,
musím nájsť silu ako zase vstať,
rozprestrieť nad chorú dušu dáždnik,
za lúčmi slnka opäť putovať.

Plamienok nádeje predsa ešte nezhasína,
aj keď vietor všetko rozfúkal,
tvrdé rany tiež človek musí prijímať,
a dúfať, že sa nájde niekto kto ich pofúka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?