Preč

Autor: Michal Lulák | 16.10.2014 o 23:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Niekedy má človek veľkú smolu,
príde vtedy, keď to vôbec netreba,
práve keď chcel kráčať s niekym spolu,
na piedestál k hviezdam do neba.

Myšlienkové pochody sú nad priepasťou,
nádej je na sklonku života,
potrieť rany môžeš azda času masťou,
keď ostane v duši prázdno, samota.

Domček z kariet ktosi podpálil,
zahasia ho iba slzy sklamania,
popol z kariet odvial vietor do diali,
stratilo sa privilégium lietania.

Často samotou bezcieľne blúdim,
a hľadám lúče, ktoré budili ma,
chvíle keď som sa k nej túlil
vystriedal len pocit chladu, zima.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?