Preč

Autor: Michal Lulák | 16.10.2014 o 23:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  136x

Niekedy má človek veľkú smolu,
príde vtedy, keď to vôbec netreba,
práve keď chcel kráčať s niekym spolu,
na piedestál k hviezdam do neba.

Myšlienkové pochody sú nad priepasťou,
nádej je na sklonku života,
potrieť rany môžeš azda času masťou,
keď ostane v duši prázdno, samota.

Domček z kariet ktosi podpálil,
zahasia ho iba slzy sklamania,
popol z kariet odvial vietor do diali,
stratilo sa privilégium lietania.

Často samotou bezcieľne blúdim,
a hľadám lúče, ktoré budili ma,
chvíle keď som sa k nej túlil
vystriedal len pocit chladu, zima.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?