Čomu veriť

Autor: Michal Lulák | 13.4.2015 o 22:49 | (upravené 29.6.2015 o 21:31) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  149x

Sme usmiatí a plačeme, sme silní a sme slabí,
ľúbime sa a nenávidíme sa, sme veľkí a sme malí.
Každý z nás si myslí, že všetko zvládne sám,
až kým ho niečo na kolená zvalí,
a zistí, že v sebe živil sebaklam,
že nerobil to čo chcel,
lež to čo od neho očakavali.


Stratia sa pevné kroky,
stratia sa pozitívne myšlienky,
príde ten plač prehlboký,
a svet čo bol sťa gombička,
je zrazu priveľký.

Ako mám robiť veci správne?
Ako vstať z prachu znova na nohy?
Nebolo všetko čo som robil márne?
Myšlienky mám ťažké sťa okovy.

Prosím pohľadom do neba,
o silu robiť kroky, ktoré zmysel majú,
znova sa v zrkadle vedieť pozrieť na seba,
znova patriť k ľuďom, čo sa usmievajú.

Stačí tak málo...

Veriť ľuďom a tiež Bohu,
že by nenechal ťa kráčať samého,
vykročiť tú správnu nohu,
spoľahnúť sa na nich a tiež na neho.

Neveriť, že takú krivdu spravil by ti Pán,
že by nemal ťa kto utešiť,
chorú dušu v ťažkej chvíli vyliečiť,
že by si mal zostať úplne sám.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?