Útorok

Autor: Michal Lulák | 25.8.2015 o 23:56 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  86x

Niekto by povedal, že deň ako každý, ale ten dnešný bol v niečom zvláštny. Pršalo a bol útorok dvadsiateho, ale bol horší ako piatok trinásteho. Už zrána som dostal pár náznakov, ktoré ma upozornili,že to nebude len taký obyčajný deň.
Skoro ráno bolo presne 4:44, v čase keď som sa prevaľoval na druhý bok mi zrazu zazvonil telefón. Volala mi mama po ceste s Insbrucku do Grazu tušiac, že som akurát na nočnej. Ja som mal ale troška inakšiu nočnú, a zľakaný som sa strhal zo sna na zvonenie telefónu. Kým som sa stihol prebrať a začať reagovať, položila telefón zo slovami nech spím teda ďalej.
Asi už vtedy pršalo, lebo kým pršalo dialo sa všetko ako keby naopak. Zobúdzal som sa na hlasy brata z vedľajšej izby okolo pol desiatej s myšlienkou, že ešte chvíľu poležím a pôjdem si spraviť kávu. Chvíľka trvala presne hodinu, no potom som si nedal žiadnu ďalšiu šancu, bolo už priveľa hodín a mňa čakala poobedná zmena, chcel som medzi tým ešte niečo stihnúť.
Ako sa neskôr ukázalo tak som sa stihol akurát tak najesť, vypiť kávu a bežať rýchlo do práce. V poslednom období je to miesto plné maródov a stresu no tam bolo podozrivé ticho, poriadok a prázdne parkovisko.(miesto kde čakajú kamióny na výkladku). Bola totiž búračka na Makove a tiež bol uzavretý tunel v Čadci.(Svrčinovec a Makov sú dva najrýchlejšie priechody ktorými sa kamióny dostanú s nákladom k nám) vyzeralo to na kľudnú zmenu kým som však nezistil, že sklady sú prázdne a materiál cestujúci k nám je dosť ďaleko. Celé vedenie stálo v pozore a začal sa organizovaný chaos. Podotýkam stále pršalo.
Neviem ako to vnímaš ty drahý čitateľ, no ja si myslím, že chaos a stres nikdy nikoho nedoviedol k vytúženým cieľom, ale niektorí ľudia si to proste nedajú vysvetliť. A tak chaos, stres a panika pokračovali až do večerných hodín kedy nachvíľku prestalo pršať. Nastal čas večere, a tak sme sa psychicky aj fyzicky vyčerpaní šli posilniť niečím teplým a dobrým. Keďže celý deň bol tak úžasne podarený zistil som, že som si neobjednal večeru, tak som aspoň kuchára ukecal nech mi dá aspoň tanier polievky nech dám čosi teplého do úst. Polievku sme zaliali s kolegom kávou a šli sme do druhej polovice zmeny.
Čas sa vliekol a znova začalo pršať, medzi tým sa parkovisko stihlo zaplniť a ja som sa cítil ako v McDonalde pri okienku. Stále niekto otravoval a čosi chcel. Normálne ma z toho rozbolela hlava. Každý sa ponáhľal a snažil sa urýchliť to čo išlo na plne obrátky. Človek každému nevyhovie no aspoň pár šoférov odchádzalo spokojných domov. Domov, aj mne sa zacnelo po domove, mal som všetkeho plné zuby a odpočítaval som každú minútu.
Keď prišiel gong, uľavilo sa mi. Pocítil som tú silu vstať a ísť. Ísť tam kde to poznám najlepšie a tam kde to mám najradšej, domov. Večer keď som sa uložil do postele, poďakoval som Bohu za to, že som to všetko zvládol a poprosil som o silu do ďalšieho dňa.
S únavou na viečkach som zaspal.
Niekedy má človek lepšie dni a niekedy sa to nedá zniesť. Prší, sneží, svieti slnce. Počasie je všelijaké tak ako aj myšlienky človeka. Nezabúdaj však, že každý dostane do batôžka iba to čo unesie, a preto nevešaj hlavu keď sa nedarí. Ver aspoň v to, že ďalší deň môže výjsť slnko a bude lepší deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?