Čo bolo a už nie je

Autor: Michal Lulák | 5.7.2014 o 23:02 | (upravené 6.7.2014 o 14:16) Karma článku: 2,11 | Prečítané:  140x

Sadol som si na lavičku a riekol príbeh mestu,
že to čo bolo včera rutinou je dnes už iba spomienka,
tak ako osud spoji tak aj rozdvojil nám cestu,
kráčame každý sám tak šťastné kroky Boženka.

Bol som aj v prírode tak sadol som na pník,
a slzy povedali spevavým vtákom,
že teplé lúče čo hriali všedné dni,
vystriedali húfy mrakov.

Avšak aj keď sa cítim taký prázdny,
musím nájsť silu ako zase vstať,
rozprestrieť nad chorú dušu dáždnik,
za lúčmi slnka opäť putovať.

Plamienok nádeje predsa ešte nezhasína,
aj keď vietor všetko rozfúkal,
tvrdé rany tiež človek musí prijímať,
a dúfať, že sa nájde niekto kto ich pofúka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

ŽENA

Sex s robotom: Môžu napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice.

KOMENTÁRE

V kanadskom raji sa s ostatnými delí čoraz menej ľudí

Je Vancouver jedným z najlepších miest pre život?


Už ste čítali?