Čo bolo a už nie je

Autor: Michal Lulák | 5.7.2014 o 23:02 | (upravené 6.7.2014 o 14:16) Karma článku: 2,11 | Prečítané:  141x

Sadol som si na lavičku a riekol príbeh mestu,
že to čo bolo včera rutinou je dnes už iba spomienka,
tak ako osud spoji tak aj rozdvojil nám cestu,
kráčame každý sám tak šťastné kroky Boženka.

Bol som aj v prírode tak sadol som na pník,
a slzy povedali spevavým vtákom,
že teplé lúče čo hriali všedné dni,
vystriedali húfy mrakov.

Avšak aj keď sa cítim taký prázdny,
musím nájsť silu ako zase vstať,
rozprestrieť nad chorú dušu dáždnik,
za lúčmi slnka opäť putovať.

Plamienok nádeje predsa ešte nezhasína,
aj keď vietor všetko rozfúkal,
tvrdé rany tiež človek musí prijímať,
a dúfať, že sa nájde niekto kto ich pofúka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.


Už ste čítali?