Preč

Autor: Michal Lulák | 16.10.2014 o 23:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  142x

Niekedy má človek veľkú smolu,
príde vtedy, keď to vôbec netreba,
práve keď chcel kráčať s niekym spolu,
na piedestál k hviezdam do neba.

Myšlienkové pochody sú nad priepasťou,
nádej je na sklonku života,
potrieť rany môžeš azda času masťou,
keď ostane v duši prázdno, samota.

Domček z kariet ktosi podpálil,
zahasia ho iba slzy sklamania,
popol z kariet odvial vietor do diali,
stratilo sa privilégium lietania.

Často samotou bezcieľne blúdim,
a hľadám lúče, ktoré budili ma,
chvíle keď som sa k nej túlil
vystriedal len pocit chladu, zima.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

ŽENA

Sex s robotom: Môžu napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice.

KOMENTÁRE

V kanadskom raji sa s ostatnými delí čoraz menej ľudí

Je Vancouver jedným z najlepších miest pre život?


Už ste čítali?